SVĚDECTVÍ O PROKLETÍ (Skutečný příběh - slovensky)

 

NA  ŠTYROCH  MIESTACH.

Roku 1980 som ako pätdesiatjedenročná ovdovela. Mám tri dcéry, bývajú so svojimi rodinami v meste, ja žijem na dedine v rodinnom dome so záhradou. Keďže po manželovej smrti som v ňom ostala sama, poprosila ma asi o rok neskôr jedna z dcér, či by som nevarovala vnuka, lebo ona chce nastúpiť do práce. Ochotne som súhlasila. Vnúčik mi svojim štebotaním vypĺňal chvíle samoty, ktoré boli o to horšie, že manželova rodina sa mi otočila chrbtom. Čas plynul, chlapček rástol, no ja som čoraz väčšmi chorľavela. Okrem zlého zdravia sa však začali diať nedobré veci aj v mojej záhrade. Nič z toho, čo som v nej zasadila, sa neujalo. Ba aj hydina mi vyhynula, ako sa vraví, „do posledného pierka". Smola sa na mňa priam lepila, v ničom sa mi nedarilo.
     Raz ma stretol na ulici jeden známy a spýtal sa ma, ako sa mám. Odvetila som, že sa mi už ani žiť nechce z toľkého trápenia, čo prežívam. Veď navyše ma denne niečo priam ťahalo na cintorín a všade, kde som sa pohla, som cítila vôňu smútočných vencov. Známy ma utešoval a o dva dni po tomto stretnutí prišiel ku mne domov. Hneď pri príchode mi stručne oznámil:
     „Prezleč sa čo najrýchlejšie do sviatočného, niekam pôjdeme." Zaviedol ma k príjemnej staršej žene, ktorá vedela čítať z vosku. Dozvedela som sa u nej toto:
     „Rodina vášho manžela vám už na pohrebe želala samé zlé veci, choroby z toho nevynímajúc. V stručnosti povedané, máte na sebe kliatbu."
     Tej žene sa ju vtedy podarilo zo mňa stiahnuť a ja som sa opäť začala cítiť zdravotne dobre. Ba aj záhrada mi znova zarodila a po dvore behala hydina. Žiaľ, keď zomrela, ostala som bez jej pomoci a s novou kliatbou od manželových príbuzných. A tak ma znova sanitka vozila na vyšetrenia, hydina hynula a záhrada chradla spolu so mnou.
     Jedného dňa ma prišla navštíviť dobrá známa, rehoľná sestra z Moravy. Keď videla, v akom som zlom zdravotnom stave, hoci všetky výsledky lekárskych vyšetrení boli v norme, navrhla mi, že ma vezme k istému pánovi, ktorý vie pomáhať od prekliatí. Keď si ma ten pán obzrel, začal vravieť takto:

„Vy máte niečo zakopané v záhrade. Tá zakopaná vec vyžaruje negatívnu energiu a z nej sú všetky ďalšie problémy."
     No keďže on sa bál tú vec odstrániť, poslal ma za istým lekárom, ktorý má jasnovidecké schopnosti. Ten potom určil, kde treba v záhrade kopať a požiadal o to štyroch mužov. Tí napokon vykopali zo štyroch miest štyri vrecúška, v ktorých bolo perie a ľudské kosti z cintorína. Pán doktor zistil, že každé vrecúško pôsobilo okolo seba na vzdialenosť dvadsať metrov...
     Jedného z prítomných mužov to negatívne vyžarovanie z „rekvizít" ovládalo natoľko, že musel poprosiť o pomoc svojho skúsenejšieho kolegu. Keď bola záhrada očistená (kosti aj perie sa museli spáliť), požiadala som kňaza, aby vysvätil celý dom. Avšak aj po odstránení pôsobenia čiernej mágie ma ešte dva roky liečil ďalší lekár, ktorý má skúsenosti so psychotronikou. Až potom som úplne vyzdravela.
     Dlho som váhala s napísaním tohto príbehu, ale napokon som sa rozhodla podeliť sa oň s inými ľuďmi prostredníctvom tejto známej rubriky. Už aj preto, že v súčasnosti sa čierna mágia rozrastá ako huby po daždi. Možno sa aj ďalší čitatelia zdôveria, aké peklo jej pričinením prežívali a ako sa im podarilo od nej oslobodiť. Pokiaľ ide o manželových príbuzných, odpustila som im a ďalšie nechávam na Boha.

 

(Další, vskutku zajímavé příběhy najdete ZDE.)